reklama

Veď sa oni stratia

Spievame to správne, zastaviť sa a čakať kým sa stratia, úspech neprinesie. Nemajú sa stratiť kam, zostanú tu s nami ako jasný dôkaz našej neschopnosti riadiť svoje veci verejné. Ak ich nezastavíme, stratíme sa my.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Veď sa oni stratia.

Bol som na demonštrácii za Slušné Slovensko, stihol som ale len záverečnú hymnu. Prednes bol sugestívny, tak trochu chodil mráz po chrbte. A tak som po dlhej dobe zaregistroval aj text. A trochu som sa zamyslel. Ja som väčšinu svojho života spieval „Zastavme sa bratia, veď sa oni stratia... Teraz sa ale spieva, Zastavme ich bratia, veď sa oni stratia... Vraj to takto pôvodne Janko Matuška napísal. Keď skladal túto hymnickú pieseň v roku 1844 na melódiu Kopala studienku, pozerala do nej. Asi áno, aj keď pôvodný text sa nezachoval. Od vzniku Československa až do roku 1993 sa spievalo zastavme sa bratia vraj kvôli lepšej rytmike.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zastavme sa, ale, má ale okrem lepšej rytmiky aj iné výhody. Načo ich zastavovať keď sa oni stratia. Postojme, veď sa aj tak stratia. V našej histórii sa pasívne sa a akčné ich niekoľkokrát vystriedalo, pričom sa sa zrejme osvedčilo viac krát ako ich.

Prvý krát znelo zastavme ich bratia v rokoch meruôsmych počas Slovenského povstania. Povstanie nedopadlo príliš dobre, bojovali sme proti Maďarom s podporou Viedne a keď sa všetko skončilo, na sľuby vo Viedni zabudli. A po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní už prišla pohroma.

A tak sme sa zastavili a čakali. Kým sa oni stratia. A dočkali sme sa. Keď už sa zdalo, že v Uhorsku po uhorsky – teda Maďarsky navždy a nikdy inak, prišla Veľká vojna, s ňou milióny mŕtvych a nový svetový poriadok. Slovensko sa stalo súčasťou nového štátu – Československa. Oni – Maďari - sa teda konečne stratili. Po tisíc rokoch. S nimi sa stratila ale aj napríklad Budapešť, so všetkými Slovákmi, ktorí tam vtedy žili – a v žiadnom inom meste ich nežilo viac ako tam. Stratila sa Budapešť, kde vychádzali dvoje slovenské noviny a ktorú sme na múračkách a z bohatstva banských miest z veľkej časti postavili. Stratili sme Budapešť s jej bulvármi, kaviarňami, kultúrou a spoločnou históriou. Stala sa hlavným mestom cudzieho, nám nie príliš priateľského, štátu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Maďarov potom vystriedali Česi, namiesto Budapešti sa stala našim hlavným mestom Praha. Aj keď Čechom vďačíme za záchranu národa, zase sme stáli a čakali, kedy sa aj oni stratia. A podarilo sa po Mníchove. Po prvý krát v histórii sme mali vlastný štát. Z rozhodnutia Hitlera. Česi peši do Prahy, židia a cigáni do koncentračných táborov, všetci sa stratili a majetky sme si rozdelili. Podľa niektorých prosperita.

Vojna sa ale otočila, na bratstvo s fašistickým Nemeckom bolo treba čo najskôr zabudnúť. A tak muselo prísť na radu akčné zastavme ich bratia. Slovenské národné povstanie, podobne ako prvé v rokoch meruôsmych, nedopadlo vojensky príliš dobre. Vďaka nemu sme sa ale po skončení vojny zaradili medzi víťazné štáty. Oslobodenie spod fašistického Nemecka sa ale čoskoro zmenilo na podriadenie sa Sovietskemu Zväzu a jeho ideológii. Vo vtedajšom svete slobody, pokroku a nádeje – teda na západ od nás - ťažko znesiteľnej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A preto znova prišlo akčné zastavme ich bratia. V 68-mom. Napriek nadšeniu, nádeje a radosti to ale opäť nedopadlo dobre. Po bratskej internacionálnej pomoci sme sa stali ďalšou ruskou guberniou so všetkým, čo k tomu patrí.

A tak sme sa zase zastavili a keď už sa zdalo, že navždy, skončila zrazu studená vojna, padol berlínsky múr a sovietsky blok sa rozsypal ako domček z kariet. Po sametovej revolúcii Gorbačov priznal, že bratská internacionálna pomoc v roku 1968 bola okupácia. Cudzí vojaci sa stiahli a krátko potom sa rozdelilo aj Československo. Bez referenda a zrejme aj proti vôli jeho obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od roku 1992 máme teda prvý krát v histórii vlastný demokratický štát. Štát v ktorom nevládne cudzia ruka ale politické elity, ktoré sme si zvolili v slobodných voľbách. Sami. Napriek tomu ale znova stojíme na námestiach a spievame Zastavme ich bratia, veď sa oni stratia. Spievame to správne, zastaviť sa a čakať kým sa stratia, úspech neprinesie. Nemajú sa stratiť kam, zostanú tu s nami ako jasný dôkaz našej neschopnosti riadiť svoje veci verejné.

Ak ich nezastavíme, stratíme sa my.

Stanislav Lupták

Stanislav Lupták

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  29x

Rád rozmýšľam, všímam si a píšem. Inými slovami vidím, počujem, komunikujem. Stredoslovák žijúci v Bratislave. Vášnivý cyklista a cestovateľ. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu